Jméno: Andreas Quinzel

Věk: 21

FC: Iwan Rheon

Rasa: Člověk

Povolání: Spolumajitel klubov v Gothamu

Charakteristika: Ako to povedať. Andreas je nikým a zároveň každým. Nejde ho moc zaradiť ani zaškatuľkovať. Zdedil gény šialenstva po svojej rodine, rovnako ako dávku mentálnych porúch. Sám nevie čo všetko mu je. Pár vecí má ale ujasnených. Nemá rád, keď nedostane čo chce. Spôsobuje mu to vážne výkyvy hnevu, ktoré nekončia dobre. Nemá rád ani keď príde o niečo, čo je jeho. Výsledok býva rovnaký. Vyžíva sa v emóciách, ktoré vidí v ľudských tvárach, pri ich posledných okamžikoch. Vyžíva sa tiež vo sprostredkovávaní ich posledných okamžikov. Má mnohé tváre. Všetky ich ale spája fakt, že je emočné mŕtvy. Rád teda sleduje ľudí, ich výrazy, vyjadrovanie. Každé pravidlo má však výnimku a tou jeho je jeho sestra. S ňou bol úplný, jeho pocity boli úplne. A pravé.

Minulost: Nedá sa povedať, že by sa život v rodine šialených kriminálnikov dal nejak dobre popísať. Je to proste jeden veľký chaos s nemalou dávkou krvi. Harleen sa pošťastilo, ak sa dá hovoriť o šťastí, a porodila naraz hneď dve deti. Chlapec a dievča. Malé krehké bytosti v rukách pošukov. Tak ako sa dalo očakávať, mala táto "rozprávka" rýchly spád a v ich životoch nebolo nikdy nič obyčajné. Rodičia ich milovali. Ako svoje malé pokusné myšky, ktoré mohli vytvarovať k obrazu svojmu. Mali len 5 rokov keď sa ich otec rozhodol, že otestuje, či naozaj zdedili jeho gény. Bola to jeho prvá vražda. A ten pocit bol nádherný. So svojou sestrou tvorili skoro až nerozlučiteľnú dvojicu. Na takýto život je hold treba dvoch. Nikto ho však neučil čo by mal a čo nemal k Andrei cítiť a tak sa jeho emócie naplno rozvinuli. Len pred ňou sa cítil sám sebou, bola balzamom na jeho nervy. Pociťoval veci, ktoré nedokázala naplniť ani tá najkrásnejšia smrť. Stal sa ňou skoro až posadnutý. O to viac ho bolelo keď videl akú radosť spôsobuje otcovi. Bola iná, než oni. Lepšia, výnimočnejšia. A ich to tešilo. Jeho naopak ničilo. Začal žiarliť, ten chrobák sa mu zavŕtal hlboko do mozgu a začal vyžierať posledné zbytky zdravého rozumu. Snažil sa im teda zavďačiť a byť presne podľa ich predstáv. Stať sa tiež otcovou obľúbenou hračkou. Bol však len človek a tak ju nemohol nikdy nahradiť. Andreea chcela odísť. On ju chcel nasledovať. Nechcel o ňu prísť. No nechcel ani stratiť pozornosť svojich rodičov, o ktorú tak stál. Prečo mu to robila? Prečo chcela aby sa musel rozhodovať? Prečo nemohla ďalej žiť s ním ako doteraz? Zmeny nie sú dobrá vec. Prečo nemohla vidieť tu krásu v utrpení a smrti iných ľudí? Ich posledné výdychy, tiché prosby. Ona sa ani nesnažila zavďačiť rodičom, mala to všetko zadarmo, bez snahy. Prišiel hnev. Bola sebecká, myslela len na seba. Toto rozhodnutie ho silne zasiahlo. No nakoniec sa rozhodol zostať. Nasledujúce mesiace a roky boli preňho utrpením. Nič a nikto ho nedokázal uspokojiť. Nič nedokázalo nahradiť pocity, ktoré cítil s ňou. Pomaly šalel ešte viac, ak to bolo vôbec možné. Potreboval ju, chcel ju, musel ju mať. Odišla len kvôli nim. Kvôli nemu! Otcovi. Jokerovi. Mohli žiť spolu šťastne keby nebolo jeho. Moc na ňu tlačil! Hnev sa v ňom zbieral. Za tou kľudnou a prázdnou maskou, ktorú oni videli celý život. Blížili sa jeho narodeniny a tak mu otec pripravil veľkolepý darček. Chytil veľkú rybu, nejaký podnikateľ, pripútal ju v sklepe. Ako oslavu jeho prvej vraždy. Dostal do ruky zbraň. Otec sa naňho usmieval, s dychtivosťou v tvári. "Ukáž, že si stále môj syn," preniesol s hrdosťou a Andreas namieril zbraň na pripútanú obeť. S chladnou tvárou a ohňom v srdci. "Vždy budem tvoj syn," preniesol a s tými slovami namieril zbraň na Jokera. Jedným výstrelom mu prešpikoval čelo krásnou vyrezávanou guľkou. Na tvári mu zostal stále ten radostný dychtivý výraz, naposledy zo seba vydal svoj ikonický smiech a spadol chrbtom k zemi, mŕtvy. Andreas myslel, že bude niečo cítiť. No necítil nič. Dokonca ani to uspokojenie zo smrti. Odišiel. Matku nechal, nech zošalie zo straty svojej lásky. Tak ako on zo straty Andrei. Vydal sa na cestu. Vedel kam, vedel kde. Predstavoval si ich stretnutie. A do jeho duše sa vrátilo vzrušenie.